Zo Slovenska asi Singapur nebude. V rebríčku konkurencieschopnosti nás už dobieha aj Rusko.
Problém živelného prístupu politikov k prijímaniu zákonov a ich noviel komplikuje podnikateľské prostredie na Slovensku už 30 rokov. Zatiaľ si s ním neporadila žiadna z vládnych garnitúr.
Ministerstvo hospodárstva SR ešte v roku 2011 predstavilo
súbor 100 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia pod názvom
"Projekt Singapur", ktoré mali podnikateľom na Slovensku ušetriť viac
ako 100 miliónov eur ročne. "Realizácia
týchto opatrení je jednou z mojich osobných politických priorít,"
povedala vtedy pri prezentácii projektu Singapur predsedníčka vlády SR Iveta
Radičová. "Chceme dosiahnuť taký
výsledok, aby sa Slovensko v hodnotení vhodnosti a výhodnosti podnikateľského
prostredia ocitlo v prvej pätnástke
krajín na celom svete. Preto nie je náhoda, že iniciatíva má názov Singapur,"
podotkla premiérka.
Po takmer
desiatich rokoch a dvoch volebných obdobiach vieme, že projekt Singapur
„zomrel do roka a do dňa“ a tiež vieme, že problém
s neprehľadnou, zložitou a často sa meniacou legislatívou stále patrí
k dominantným prekážkam, ktoré pri
hodnotení podnikateľského prostredia na Slovensku opakovane zmieňujú
zástupcovia podnikateľských organizácií.
Každý tretí podnikateľ
nedokáže fungovať bez porušenia zákona
Keď v roku
2019 robilo Združenie podnikateľov Slovenska prieskum názorov na kvalitu podnikateľského prostredia na
Slovensku, ukázalo sa, že každý tretí podnikateľ nedokáže fungovať bez
porušenia zákona. Dôvodom sú najmä ich časté zmeny, ktoré podnikatelia
nestíhajú sledovať, nejednoznačnosť zákonov a ich obrovské množstvo.
Podnikatelia často ani nevedia identifikovať
všetky zákony, ktoré ich podnikanie regulujú. Malí a strední podnikatelia
sa tiež vyjadrili, že kvalita podnikateľského prostredia sa zhoršuje. Napriek
viacerým vládnym „antibyrokratickým“ balíčkom a deklaráciám politikov, má väčšina
oslovených podnikateľov pocit, že podmienky pre podnikanie sú horšie ako v
čase, keď s podnikaním začínali. „Podnikateľské
prostredie sa nachádza v natoľko zlom stave, že jediným spôsobom, ktorý môže
priniesť citeľné zlepšenie podmienok pre podnikanie je radikálne zníženie
množstva regulácií spolu s radikálnym znížením administratívneho zaťaženia“,
konštatoval pre Trend v roku 2019 Ján Oravec, prezident Združenia
podnikateľov Slovenska, ktorý je v súčasnosti štátnym tajomníkom
Ministerstva hospodárstva SR.
Legislatívny oceán
Na Slovensku je počas jedného
volebného obdobia (ktoré spravidla trvá 4 roky) prijatých asi 500 nových
zákonov a novelizácií existujúcich zákonov. Od roku 1993 je to cca 3800 zákonov
vrátane priamych aj nepriamych (pre podnikateľov prakticky neodsledovateľných)
noviel zákonov. Na základe každého zákona môžu byť zo strany príslušného
štátneho orgánu vydané vyhlášky, nariadenia, opatrenia, metodické pokyny,
usmernenia, stanoviská atď., ktoré detailne upravujú spôsob plnenia konkrétnych
zákonných povinností, a ktorých neznalosť štát neospravedlňuje. To
znamená, že občania, ale hlavne podnikatelia a firmy, plávajú v legislatívnom
oceáne, ktorý tvorí viac ako 10.000 právnych predpisov a regulácií. Je
preto ozajstnou (hoci neželanou) výzvou pre každého podnikateľa nájsť spôsob, ako
predísť permanentnému
riziku vysokých finančných pokút
a iných likvidačných sankcií z dôvodu nedostatočnej znalosti stoviek zákonných
povinností a z dôvodu neplnenia regulačných požiadaviek štátnych orgánov. Mať
svoj biznis permanentne zosúladený s platnými zákonmi a povinnou reguláciou je
v súčasnosti bez pomoci právnych, legislatívnych a ekonomických špecialistov
a expertov na Compliance takmer nemožné. Teda pokiaľ sa
podnikateľ nerozhodne takéto riziko dobrovoľne akceptovať ako prijateľné.
Sme krajina trestov a sankcií
Prístup štátu
voči podnikateľom je od čias transformácie ekonomiky v deväťdesiatych
rokoch stále viac perzekučný ako preventívno-motivačný. Na rozptýlenie
pochybností, že to tak naozaj je, stačí uviesť pár príkladov.
Ste držiteľmi naozaj všetkých platných úradných povolení a licencií, ktoré potrebujete k Vášmu podnikaniu? Ak nie, Vaše podnikanie je vysoko rizikové a môžete ako firma, aj ako člen štatutárneho orgánu, čeliť priestupkovému alebo trestnému konaniu pre neoprávnené podnikanie. Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá napríklad prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do výšky 3.319 EUR. V prípade neoprávneného podnikania, ktorého sa tým dopustíte, je možné podľa Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody na jeden rok, ak sa neoprávnene podniká v malom rozsahu. Horná hranica trestnej sadzby je dokonca až osem rokov.
Ste si istí, že všetky údaje
o Vašej firme a o členoch štatutárnych a dozorných orgánov a o
konečných užívateľoch výhod sú zapísané vo všetkých potrebných registroch
a evidenciách a sú aj aktuálne, úplné a pravdivé? Ak nie, Vaše podnikanie je
vysoko rizikové a môžete čeliť sankčným postihom zo strany príslušných
štátnych orgánov. Napríklad nesplnenie povinnosti zápisu údajov o konečnom
užívateľovi výhod do obchodného registra predstavuje hrozbu
uloženia pokuty až do výšky 3.310 EUR. V prípade registra
partnerov verejného sektora môžu sankcie dosiahnuť pre firmu 1.000.000 EUR a
pre člena štatutárneho orgánu pokutu až do výšky 100.000 EUR.
Poznáte zákon o trestnej
zodpovednosti právnických osôb? Tak
viete, že by ste mali mať spracovaný Compliance program (program dodržiavania
súladu s pravidlami) ako ochranný štít pred trestnou zodpovednosťou Vašej
firmy, ináč je Vaše podnikanie vysoko rizikové a Vaša firma môže v
dôsledku excesu (zlyhania) Vášho zamestnanca čeliť trestnému konaniu
a uloženiu jedného z nasledovných druhov trestov: zrušenie právnickej
osoby, prepadnutie majetku, prepadnutie veci, peňažný trest, zákaz činnosti, zákaz
prijímať dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z
fondov Európskej únie, zákazu účasti vo verejnom obstarávaní ale aj napríklad zverejnenie
odsudzujúceho rozsudku.
Podarilo sa Vám v minulosti
prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne oneskorene alebo ste si zabezpečovali
vo firme pracovnú silu na ústnu dohodu, na živnosť alebo formou kamarátskej
výpomoci? Vaše podnikanie môže byť vysoko
rizikové a môžete ako firma, aj ako člen štatutárneho orgánu, čeliť
sankčnému konaniu pre nelegálne zamestnávanie. Pokuta pre právnickú osobu je do
200.000 EUR a do úvahy prichádza aj možný trest zápisu do verejne dostupného zoznamu
zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a s tým
spojený zákaz čerpania dotácií ako aj zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.
Hoci
svoju firmu zrejme nepoužívate na pranie špinavých peňazí, povinnosť mať spracovaný
Program vlastnej činnosti v oblasti ochrany spoločnosti pred legalizáciou
príjmov z trestnej činnosti a
financovaním terorizmu a plnenie povinností podľa príslušného zákona (akou
je identifikácia a preverovanie klientov, ustanovenie „určenej osoby“
a pravidelné školenia zamestnancov) sa týka aj Vás. Ak ste o tom nevedeli, Vaše podnikanie je vysoko rizikové a môžete
ako firma, aj ako člen štatutárneho orgánu, čeliť priestupkovému alebo
trestnému konaniu pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Pokuta pre
člena štatutárneho orgánu je do výšky 3.319 EUR, pokuta pre právnickú
osobu je do výšky 1.000.000 EUR a tiež odobratie oprávnenia na
podnikanie.
A nedá sa opomenúť ani
magická skratka GDPR. Tak teda, máte
zavedený systém ochrany osobných údajov a dodržiavate ďalšie povinnosti
podľa Nariadenia GDPR a podľa zákona o ochrane osobných údajov ako sú
napríklad: plnenie informačných povinností, ustanovenie „zodpovednej osoby“
a pravidelné školenia zamestnancov? Ak nemáte, Vaše podnikanie je vysoko rizikové a môžete
ako firma aj ako člen štatutárneho orgánu čeliť priestupkovému alebo trestnému
konaniu pre neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. Pokuta pre člena
štatutárneho orgánu je do výšky 10.000 EUR, pokuta pre právnickú osobu
je do výšky 20.000.000 EUR alebo 4 % z celosvetového obratu.
A tak by sa dalo
pokračovať. Dôvod pre uloženie sankcie sa v slovenskom legislatívnom
systéme jednoducho nájde vždy a prakticky u každého podnikateľa.
Recept
na zlepšenie podnikateľského prostredia: koniec „triedneho boja“ a právny
štát
História opakovane ukazuje, že cesta
do pekla je dláždená dobrými úmyslami, a teda že aj dobre mienené „politické“
zmeny dokázali podnikateľskému prostrediu skôr uškodiť. Uvádza sa to aj v publikácii
Námety pre možnosti zlepšenia
podnikateľského prostredia pre Programové vyhlásenie vlády na obdobie 2020 –
2024, ktoré vypracovala Republiková únia zamestnávateľov. Deje sa tak
hlavne pre chaotické, alebo dokonca protichodné procesy pri prijímaní zákonov,
ktoré sú v niektorých prípadoch nevykonateľné, ale napriek tomu je ich „nevykonanie“
zo strany štátu sankcionované. Výrazným a dlhodobo pretrvávajúcim problémom je
aj príprava zákonov „od stola“, bez dôkladnej prípravy dopadových štúdií, či odbornej
komunikácie so zástupcami dotknutých strán. Do zákonov sú mnohokrát politicky natlačené finančné sankcie v
rozpore so zásadou proporcionality, ktoré však nie sú podložené žiadnymi
relevantnými analýzami, ktoré by odôvodnili ich výšku a viac-menej sa ich výška
licituje len na politickej linke ministerstvo – vláda - parlament. Štát by mal
zaviesť a dodržiavať systematický partnerský
dialóg v oblasti pripravovaných legislatívnych zmien so zásadnými dopadmi
na podnikateľské prostredie a zabezpečiť transparentný legislatívny proces
prijímania právnych noriem, osobitne v prípade tzv. poslaneckých návrhov
predkladaných priamo v parlamente, kde často absentuje akákoľvek forma
odbornej diskusie. Notoricky chýbajúce dopadové štúdie musia byť pripravované
nezávisle – na expertnej báze a na základe reálnych dát – a musia sa stať nevyhnutnou
súčasťou schvaľovacích procesov. Aj s ohľadom na uvedené by bolo mimoriadne
vhodné upraviť zákon o trojstranných
konzultáciách na celoštátnej úrovni (zákon o tripartite), v ktorom by sa
jasnejšie definovali práva a povinnosti jednotlivých strán, resp. to, kto tieto
strany vôbec tvorí. Každá vláda na Slovensku sa za posledných tridsať rokov
hlásila k dodržiavaniu zásad právneho štátu. Je však nutné bohužiaľ
konštatovať, že vo vzťahu k podnikateľskému sektoru išlo a ide mnohokrát
len o verbálnu deklaráciu alebo vágne prísľuby. Od dobre fungujúceho právneho
štátu sa v praxi napríklad očakáva, že v prípade, ak existuje viacero výkladov alebo
postupov pri uplatňovaní verejnoprávnej normy, je nutné zvoliť ten, ktorý čo najmenej negatívne zasahuje do základných
práv a slobôd súkromných osôb. Ide o elementárny princíp demokratického
právneho štátu, vyjadrujúci prioritu jednotlivca a jeho slobody pred štátom.
V súčasnosti ale dominuje opačný, etatistický prístup, ktorý vychádza
z akéhosi pomyselného historického „triedneho boja“ proti podnikateľskej
vrstve.
Slovensko
prešľapuje na mieste
Téma pandémie momentálne
prebíja všetky rozumné a konštruktívne spoločenské a ekonomické témy
a práve podnikateľský sektor malých a stredných firiem navyše čelí
abnormálnemu existenčnému tlaku zo strany štátu (samozrejme v záujme
ochrany zdravia a životov občanov). V plnej nahote sa však odkrýva
narastajúci etatistický model riešenia problémov vyjadrený plošným
a kolektívnym obmedzovaním základných práv a slobôd občanov, vysoká
až „patologická“ miera regulácie a legislatívneho chaosu
a z toho plynúca „policajná“ byrokracia (kde pomoc a ochranu
nahrádza dozor a trest). V poslednom rebríčku
konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra (za rok 2019) sa Slovensko
umiestnilo na 42. mieste. V porovnaní s predchádzajúcim rokom kleslo v rebríčku
o jednu priečku. Vyplýva to zo Správy
o globálnej konkurencieschopnosti,
ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Prvé miesto obsadil Singapur,
druhé sú Spojené štáty americké a tretí Hong Kong.
A hoci to na Singapur ani na
prvú pätnástku teraz zďaleka nevyzerá, je na čase sa pohnúť z miesta,
najmä ak nám na krk začína dýchať taký „gigant“ v oblasti budovania demokracie,
právneho štátu a férovej hospodárskej súťaže, akým je Rusko.
Mgr. Martin Bohoš 20/10/2020
originál blogu je zverejnený na tejto stránke
ZDROJ:
https://openiazoch.zoznam.sk/cl/105828/Projekt-SINGAPUR-podnikatelom-v-SR-usetri-mil-eur-rocne
https://www.trend.sk/financie/kazdy-treti-podnikatel-hovori-nedokaze-fungovat-bez-porusenia-zakona
https://www.alianciapas.sk/wp-content/uploads/2019/10/02-GCR-rebricek-WEF2019.pdf
https://www.alianciapas.sk/wp-content/uploads/2019/10/04-The-Global-Competitiveness-Report-2019.pdf