Compliance program ako štít pred trestnou zodpovednosťou firiem

V akých prípadoch môže byť trestne stíhaná okrem manažérov alebo zamestnancov aj samotná firma? Aký trest môže dostať obchodná spoločnosť? Môže trestné stíhanie firmy skončiť aj jej zrušením? Ako predchádzať trestnej zodpovednosti firiem? Ako by mal vyzerať dobrý Compliance program?

Od júla 2016 bola do slovenského právneho poriadku prostredníctvom zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (zákon č. 91/2016 Z.z. v platnom znení) zavedená takzvaná pravá trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorá umožňuje trestne stíhať a odsúdiť už aj právnické osoby. Dovtedy nebolo odhaľovanie trestných činov a uplatňovanie zásady individuálnej trestnej zodpovednosti voči konkrétnej fyzickej osobe dostatočne účinné (najmä ak išlo a ide o zložité riadiace štruktúry firiem). Za účelom zvýšenia efektívnosti účinkov trestného práva bolo nutné zaviesť kolektívnu zodpovednosť ako priamu zodpovednosť právnických osôb za spáchané trestné činy. Hoci sa trestné stíhanie právnických osôb v Slovenskej republike stále iba rozbieha je už v súčasnosti namieste zamyslieť sa hlavne nad prevenciou vzniku trestnej zodpovednosti právnických osôb, a tým sa do budúcna preventívne vyhnúť prípadnej komplikovanej obhajobe právnickej osoby v trestnom konaní.

Na aké právnické osoby sa vzťahuje zákon o trestnej zodpovednosti?

Samotný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb nedefinuje pojem „právnická osoba“, keďže tento je upravený v Občianskom zákonníku a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku. Trestnú zodpovednosť je možné vyvodiť voči právnickým osobám, ktoré majú spôsobilosť mať zákonné práva a podliehajú zákonným povinnostiam. Trestnej zodpovednosti však nepodliehajú všetky právnické osoby, vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka napríklad štátu a jeho orgánov, iných štátov a ich orgánov, medzinárodných organizácií, obcí, vyšších územných celkov, ako aj právnických osôb, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom. Ale napríklad na právnické osoby, v ktorých majú dané subjekty majetkovú účasť (ako sú štátne podniky a štátne akciové spoločnosti, župné, mestské a obecné obchodné spoločnosti) sa taktiež vzťahuje trestná zodpovednosť podľa zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Aké sú podmienky vyvodzovania trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe?

Podľa zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb je za trestný čin spáchaný právnickou osobou považovaný trestný čin, ktorý je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, a to ak konal:

štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (napríklad konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným alebo člen predstavenstva akciovej spoločnosti),
ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby (napríklad člen dozornej rady), alebo
iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu (napríklad prokurista) alebo za ňu rozhodovať (napríklad výkonný riaditeľ).

Zákon tiež uvádza, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak vyššie uvedená osoba nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou, konajúcou v rámci zverených oprávnení (napríklad zamestnanec). Zákon zároveň nepriamo požaduje od právnickej osoby vykonávať dohľad a kontrolu na zamedzenie trestnej činnosti osôb, konajúcich v rámci zverených oprávnení. Za týmto účelom je potrebné, aby právnické osoby zaviedli a v aplikačnej praxi dôsledne uplatňovali tzv. compliance programy t. j. programy prevencie, integrity a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných noriem upravujúcich kontrolné procesy a dohľad nad činnosťou zamestnancov.

Za aké trestné činy hrozí právnickým osobám trestnoprávny postih?

Zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb je regulované vyvodzovanie trestnej zodpovednosti voči právnickým osobám za taxatívny výpočet trestných činov. Ide najmä o hospodárske trestné činy, trestné činy proti životu a zdraviu, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestné činy obchodovania s ľuďmi, drogami, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, falšovanie peňazí, všeobecné ohrozenie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, trestné činy extrémizmu, trestné činy terorizmu, trestné činy týkajúce sa detskej pornografie, poškodzovania životného prostredia. Zákon medzi trestné činy, za ktoré je možné postihovať aj právnickú osobu radí aj trestné činy prijímania úplatku, trestné činy podplácania a trestné činy nepriamej korupcie podľa Trestného zákona. Pri všetkých trestných činoch, ktoré nie sú vymenované v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb však platí, že pri nich je možné aj naďalej stíhať len fyzické osoby a to aj vtedy, pokiaľ pôjde o spáchanie trestnej činnosti v prospech, v mene, v rámci činnosti alebo prostredníctvom právnickej osoby.

Aké sankcie a tresty hrozia právnickým osobám za spomínané trestné činy?

Na trestnú zodpovednosť právnickej osoby a tresty ukladané právnickej osobe sa vzťahuje Trestný zákon a na trestné konanie proti právnickej osobe sa vzťahuje Trestný poriadok, pokiaľ to povaha veci nevylučuje alebo zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb neustanovuje inak. Za spáchanie trestných činov hrozia právnickým osobám trestnoprávne sankcie, a to

zrušenie právnickej osoby,
prepadnutie majetku,
prepadnutie veci,
peňažný trest,
zákaz činnosti,
zákaz prijímania dotácie alebo subvencie,
zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
zákaz účasti vo verejnom obstarávaní,
zverejnenie odsudzujúceho rozsudku.

Peňažný trest môže byť uložený vo výške od 1 500 eur do 1 600 000 eur. Trest zákazu činnosti, trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní môže byť súdom stanovený v rozmedzí jeden až desať rokov. Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku nemožno uložiť iba ako samostatný trest.

Čo sa rozumie tzv. vyvinením sa právnickej osoby z trestnej zodpovednosti?

Vyvinenie spočíva v tom, aby právnická osoba nemala zanedbanú organizáciu a kontrolné mechanizmy vo vnútri samotnej organizácie. Účinnou prevenciou právnických osôb pred vznikom trestnej zodpovednosti je vytvorenie efektívneho „Compliance programu“. Podstata takého programu spočíva v jeho aktuálnosti, aktívnom uplatňovaní, vymedzení kompetencií v rámci organizačnej štruktúry právnickej osoby a vyhodnotení možných rizík. Okrem prevencie v oblasti trestného práva, takýto program slúži aj na zjednodušenie a sprehľadnenie procesov vo vnútri právnickej osoby, ako aj jej samotného konania, to znamená, že napomáha samotnému lepšiemu fungovaniu firiem.

Ako by mal vyzerať dobrý Compliance program?

Firma alebo právnická osoba musí urobiť všetko, čo sa od nej dá spravodlivo požadovať, aby eliminovala riziko trestnej činnosti fyzických osôb, ktorých konanie sa môže trestnoprávne pričítať právnickej osobe. Právnická osoba musí mať teda také pravidlá svojej činnosti, aby v prípade trestného činu fyzickej osoby (napríklad manažéra alebo zamestnanca), bolo možné zdôvodniť, že ide o individuálny exces alebo individuálne zlyhanie takejto osoby a takéto konanie je pre právnickú osobu neprijateľné. Samozrejme je potrebné mať v poriadku vnútorné predpisy, jednoznačne stanovené kompetencie a funkčný systém kontroly dodržiavania všeobecne záväzných a interných predpisov. V prvom rade by mal Compliance program nastaviť rozumné organizačné fungovanie právnickej osoby a je potrebné vypracovať analýzu a hodnotenie identifikovaných rizík a ich dopady na právnickú osobu. Následne prijať vhodné pravidlá na elimináciu potenciálnych rizík, nastaviť kontrolné mechanizmy vo vnútri právnickej osoby, ale riešiť napríklad aj pravidelné školenia manažérov a zamestnancov a podobne. Je dôležité uviesť, že pokiaľ právnická osoba nezanedbá kontrolu a dohľad v rámci svojho fungovania, teda sa aktívne a efektívne podieľa na predchádzaní trestnej činnosti, spáchanie trestného činu právnickou osobou sa takejto právnickej osobe nepričíta. Potreba zavádzania Compliance programov tiež vychádza zo skutočnosti, že akékoľvek konanie, ktoré môže poškodiť dobré meno spoločnosti a tým negatívne ovplyvniť jej postavenie na trhu ako súťažiteľa v rámci hospodárskej súťaže je považované určite za neželané. Spáchanie trestného činu zo strany právnickej osoby môže mať potom za následok ohrozenie vzťahov s vlastníkom, a akcionármi, so zákazníkmi, so zamestnancami a v neposlednom rade s prípadnými veriteľmi právnickej osoby (napríklad bankami, leasingovými spoločnosťami a podobne).

Vypracovanie Compliance programu: vo vlastnej réžii alebo s pomocou špecialistov?

Compliance program si môže právnická osoba vypracovať samostatne, každopádne sa však odporúča zvážiť spoluprácu s advokátmi alebo expertami, ktorí majú s problematikou Compliance skúsenosti.

Dobre spracovaný Compliance program nemôže byť len formálnym dokumentom založeným v šuflíku, ale musí sa permanentne uplatňovať, aktualizovať, inovovať a je nutné aj skutočne presadzovať jeho dodržiavanie vrátane vyžadovania dodržiavania obdobných pravidiel aj od svojich obchodných partnerov, pokiaľ je to samozrejme reálne. Nevyhnutnou súčasťou uplatňovania pravidiel podľa Compliance programu je aj dôkladné preškolovanie manažmentu právnickej osoby a jej zamestnancov k témam a problematike obsiahnutým v Compliance programe.

Compliance program: téma najmä pre vrcholový manažment

Význam Compliance programov by si mal uvedomiť hlavne vrcholový manažment firiem, keďže jednoznačné vymedzenie kompetencií a s tým spojených zodpovedností, vrátane tých trestnoprávnych, výrazne prispeje k zvýšeniu efektivity fungovania spoločnosti, nakoľko nedochádza k presúvaniu zodpovednosti od zamestnancov smerom „vyššie“ až ku generálnemu riaditeľovi či predsedovi predstavenstva. V kompetenčne neusporiadanom podnikovom prostredí, kedy v zásade všetci riešia všetko a nikto nie je za nič priamo zodpovedný, kľúčovú zodpovednosť ponesie ten, kto na záver podpíše príslušný dokument, ktorý často nie je v ľudských silách nielenže skontrolovať, ale často vzhľadom na množstvo podpisovanej dokumentácie, ani len prečítať. Práve tento nedostatok môže dobre pripravený a udržiavaný Compliance program eliminovať. Navyše dobre uchopené nástroje Compliance programu poskytujú manažmentu účinnú spätnú väzbu z vnútorného prostredia právnickej osoby.

Zavedenie kontrolných nástrojov a na mieru nastaveného Compliance systému u právnických osôb je dôležité aj pre vlastníka, ktorý tak chráni svoj majetok pred konzekvenciami trestného konania (napr. špekulatívne vyvolanom konkurenciou), ale aj pred skrytou kriminalitou zamestnancov, ktorá by ináč nebola nikdy odhalená. Ľudia sa vždy dopúšťajú trestného činu s očakávaním, že nebudú odhalení. Jednoznačne nastavené pravidlá naprieč firmou vedú k eliminácii rizikového správania sa zamestnancov a manažérov. Rozhodnutím právnickej osoby vypracovať Compliance program a investovať primerané finančné zdroje do dôkladného nastavenia interných pravidiel je zároveň splnená aj požiadavka vlastníka firmy na riadnu správu zverenej spoločnosti a ochranu jej majetku. Súbežne s uvedeným platí, že členovia manažmentu zároveň chránia aj seba ako fyzické osoby, a to najmä v súčasnom období, kedy v rámci konkurenčného boja dochádza k častému zneužívaniu inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb na účelovú kriminalizáciu konkurenčných účastníkov hospodárskej súťaže.

ZDROJ: Ministerstvo vnútra SR, ComplianceExperts

Mgr. Martin Bohoš,

právny konzultant a projektový manažér

poradenskej platformy ComplianceExperts