Z Bruselu prichádza ďalšia vlna regulácie v boji proti praniu špinavých peňazí. Dôvodom sú aj kryptomeny

Európska komisia prichádza s ďalším balíkom sprísnených pravidiel v boji proti praniu špinavých peňazí. V pláne je nový európsky regulačný orgán aj úplná kontrola v sektore kryptoaktív.

Európska komisia predstavila 20. júla 2021 ambiciózny balík legislatívnych návrhov na posilnenie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Predloženým legislatívnym balíkom sa plnia záväzky uvedené v akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý Komisia prijala 7. mája 2020. Súčasťou balíka je aj návrh na vytvorenie nového orgánu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí. Cieľom balíka je zlepšiť odhaľovanie podozrivých transakcií a činností a odstrániť medzery, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na to, aby prostredníctvom finančného systému prali nezákonné výnosy alebo financovali teroristickú činnosť.

Navrhnuté opatrenia vychádzajú zo stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu na roky 2020 – 2025 a zásadne posilňujú existujúci rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, keďže zohľadňujú nové výzvy spojené s technologickou inováciou. Takýmito výzvami sú napríklad virtuálne meny, integrovanejšie finančné toky na jednotnom trhu a globálny charakter teroristických organizácií. Návrhy pomôžu vytvoriť oveľa jednotnejší rámec, ktorý uľahčí dodržiavanie predpisov zo strany hospodárskych subjektov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to hlavne tých, ktoré pôsobia cezhranične.

Komisiou predložený balík návrhov zahŕňa štyri legislatívne iniciatívy:

nariadenie, ktorým sa zriaďuje nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu AML Authority (Authority for Anti-Money Laundering and Countering the Financing of Terrorism), pričom rozsah dohľadu AML Authority nad praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu by sa mal v tejto fáze zamerať najmä na úverové inštitúcie, platobné inštitúcie, zmenárne, inštitúcie elektronických peňazí a poskytovateľov služieb virtuálnych aktív, na ktorých sa vzťahujú odporúčania FATF, okrem iného s možnosťou posúdenia rozšírenia dohľadu na ďalšie rizikové povinné subjekty v budúcnosti,
nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu obsahujúce priamo uplatniteľné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi a skutočného vlastníctva,
šiestu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLD6), ktorou sa nahrádza existujúca smernica 2015/849/EÚ (štvrtá smernica zmenená piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí); jej ustanovenia, ako napríklad pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek v členských štátoch, bude treba preniesť do vnútroštátneho práva,
revíziu nariadenia z roku 2015 o prevodoch finančných prostriedkov, ktorá umožní sledovať prevody kryptoaktív (nariadenie 2015/847/EÚ).

Nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí od roku 2024

Hlavným prvkom predloženého legislatívneho balíka je vytvorenie nového orgánu EÚ (AML Authority), ktorý zmení dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Únii a posilní spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Nový orgán bude hlavným orgánom, ktorý bude koordinovať vnútroštátne orgány s cieľom zabezpečiť, aby súkromný sektor uplatňoval pravidlá EÚ správne a konzistentne. Bude tiež podporovať finančné spravodajské jednotky v snahe zlepšiť ich analytickú kapacitu, pokiaľ ide o nezákonné finančné toky, a zaistiť, aby sa finančné informácie stali kľúčovým zdrojom pre orgány presadzovania práva.

Úlohou AML Authority bude predovšetkým:

vytvoriť jednotný integrovaný systém dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v celej EÚ, ktorý bude založený na spoločných metódach dohľadu a zbližovaní prísnych noriem v oblasti dohľadu,
priamo dohliadať na niektoré z najrizikovejších finančných inštitúcií, ktoré pôsobia vo veľkom počte členských štátov alebo si vyžadujú okamžité opatrenia na riešenie bezprostredne hroziacich rizík,
monitorovať a koordinovať vnútroštátne orgány dohľadu zodpovedné za iné finančné subjekty a takisto koordinovať orgány vykonávajúce dohľad nad nefinančnými subjektmi,
podporovať spoluprácu medzi vnútroštátnymi finančnými spravodajskými jednotkami a uľahčovať koordináciu a spoločné analýzy, ktoré vykonávajú, v záujme lepšieho odhaľovania nezákonných finančných tokov cezhraničnej povahy.

Balík legislatívnych návrhov predložený Komisiou v ďalšom kroku prerokujú Európsky parlament a Rada. Komisia očakáva, že legislatívny postup prebehne rýchlo. Budúci orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí AML Authority by mal začať fungovať v roku 2024. Priamy dohľad začne vykonávať o niečo neskôr, keď bude smernica prenesená do práva členských štátov a začne sa uplatňovať nový regulačný rámec.

Jednotné pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Vďaka jednotnému súboru pravidiel v tejto oblasti sa zharmonizujú pravidlá naprieč celou EÚ, a to vrátane podrobnejších pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi, skutočného vlastníctva a právomocí a úloh orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek. Finančné spravodajské jednotky budú mať vďaka prepojeniu existujúcich vnútroštátnych registrov bankových účtov rýchlejší prístup k informáciám o bankových účtoch a bezpečnostných schránkach. Komisia poskytne prístup k tomuto systému aj orgánom presadzovania práva (OČTK), čím urýchli finančné vyšetrovania a vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v cezhraničných prípadoch. Na prístup k finančným informáciám sa budú vzťahovať rozsiahle záruky podľa smernice (EÚ) 2019/1153 o výmene finančných informácií.

Plné uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na sektor kryptoaktív

Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa v súčasnosti vzťahujú len na určité kategórie poskytovateľov služieb kryptoaktív. Navrhovanou reformou sa ich platnosť rozšíri na celý sektor kryptoaktív, pričom všetci poskytovatelia služieb budú mať povinnosť vykonávať hĺbkovú analýzu vo vzťahu k svojim klientom. Navrhovanými pozmeňujúcimi návrhmi sa zabezpečí plná vysledovateľnosť prevodov kryptoaktív, ako je bitcoin, a umožní sa predchádzať ich prípadnému použitiu na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a takéto použitie odhaľovať. Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa plne uplatnia aj tým, že budú zakázané anonymné peňaženky kryptoaktív.

Hotovostné platby v EÚ iba do výšky 10 000 eur

Veľké hotovostné platby umožňujú páchateľom trestnej činnosti jednoducho preprať peniaze, keďže takéto transakcie je veľmi ťažké odhaliť. Komisia preto navrhla, aby bolo možné v celej EÚ uskutočňovať hotovostné platby iba do výšky 10 000 eur. Tento celoúniový limit je dostatočne vysoký na to, aby sa nespochybnilo euro ako zákonné platidlo, a uznáva kľúčovú úlohu hotovosti. Približne dve tretiny členských štátov už takéto limity zaviedli, ich výška sa však líši. Doterajšie vnútroštátne limity nepresahujúce 10 000 eur môžu zostať naďalej v platnosti. Vďaka obmedzeniu veľkých hotovostných platieb bude pre páchateľov trestnej činnosti ťažšie prať špinavé peniaze. Okrem toho bude zakázané poskytovať anonymné peňaženky kryptoaktív, ako je to aj v prípade anonymných bankových účtov, ktoré už pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zakazujú.

Tretie krajiny (čierny a sivý zoznam)

Pranie špinavých peňazí je celosvetový jav, ktorý si vyžaduje veľmi dobrú medzinárodnú spoluprácu. Komisia už úzko spolupracuje so svojimi medzinárodnými partnermi, aby bojovala proti obehu špinavých peňazí po celom svete. Finančná akčná skupina (FATF), ktorá monitoruje pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu po celom svete, vydáva odporúčania pre jednotlivé krajiny. Krajinu, ktorú táto skupina zaradí do zoznamu, uvedie v zozname aj EÚ. EÚ bude mať dva zoznamy – čierny a sivý –, ktoré budú zodpovedať zoznamom vypracovaným FATF. Po zaradení krajiny do zoznamu bude EÚ vo vzťahu k nej uplatňovať opatrenia primerané rizikám, ktoré daná krajina predstavuje. EÚ bude môcť na základe nezávislého hodnotenia zaradiť do zoznamu aj krajiny, ktoré nie sú uvedené v zoznamoch FATF, ale ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ.

Ambíciu Komisie ohrozuje zdĺhavá transpozícia

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu predstavuje vážnu hrozbu pre integritu hospodárstva a finančného systému EÚ a pre bezpečnosť jej občanov. Europol odhaduje, že približne 1 % ročného hrubého domáceho produktu EÚ je súčasťou podozrivých finančných aktivít. Súčasný rámec regulácie pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu má podobu smerníc, ktorá si vyžaduje transpozíciu do vnútroštátneho práva. To často viedlo a vedie k oneskoreniu implementácie a k rozdielom vo vnútroštátnych pravidlách, čoho výsledkom je následne roztrieštený prístup v rámci EÚ. Súčasná regulácia nie je dostatočne konkrétna ani detailná, čo znamená, že nedochádza k dostatočnej konvergencii postupov v rámci členských krajín, čím sa efektívnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v konečnom dôsledku oslabuje. Napokon na úrovni EÚ neexistuje žiadny ústredný koordinačný orgán, čo bráni spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a finančnými spravodajskými jednotkami (Financial Intelligence Units), ktorá je nevyhnutná pre plne účinný režim. Komisiou predložené návrhy novej revidovanej regulácie majú ambíciu tieto nedostatky odstrániť. Otáznym však (znova) zostáva príliš dlhý (až niekoľkoročný) časový rámec transpozície do vnútroštátneho práva.

ZDROJ: Európska komisia; ComplianceExperts